Mala by o našej práci rozhodovať umelá inteligencia?

Možno už to nebude trvať veľmi dlho a budete môcť chváliť či viniť umelú inteligenciu (AI) za to, že vás prijali do zamestnania, alebo vám naopak dali padáka, napísal spravodajský server Daily Mail.

Čím ďalej tým väčší počet zamestnávateľov sa pri rozhodovaní o prijatí či prepustení zamestnancov obracia o radu na AI, ktorá im pomáha zisťovať, aké pocity ľudia prechovávajú k svojim nadriadeným. Jeden z najobľúbenejších programov umelej inteligencie špecializovaný na pracovné prostredie sa volá Xander – dokáže zistiť, či sa zamestnanec cíti optimisticky, alebo nahnevane.

Xander (od Ultimate Software) využíva napríklad oceliarska firma SPS Companies v meste Manhattan v Kansase. SPS využila tento program, aby efektívne analyzoval a roztriedil reakcie zamestnancov v dôvernom prieskume, a vyhodnotil tak napríklad ich postoje a názory na základe používaného jazyka a ďalších údajov. V minulosti firmy často využívali technológiu k sledovaniu toho, čo zamestnanci robia či nerobia, a k zvýšeniu produktivity. Až v poslednej dobe sa AI stále častejšie stáva užitočným nástrojom k meraniu pocitov zamestnancov a aj k rozhodovaniu pri ich prijímaní a prepúšťaní.

Podľa údajov, ktoré zhromaždil denník The Wall Street Journal, viac ako 40 percent svetových zamestnávateľov využíva nejaký druh AI. Zároveň s tým, ako rastie zapojenie AI do tohto druhu rozhodovania, stúpajú aj obavy odborníkov a právnikov zaoberajúcich sa právami zamestnancov.Tí sa predovšetkým boja, že AI môže obsahovať predpojatosti, ktoré povedú k diskriminácii na pracovisku. A niektorí zamestnanci tak jednoducho nechcú, aby ich AI sledovala. Umelá inteligencia má stále veľa problémov pri rozpoznávaní ľudských emócii, ako je smútok či sarkazmus. Pri mnohých  príležitostiach sa ukázalo, že algoritmy sú náchylné k rasovej predpojatosti. Tak napríklad algoritmus pre najímanie ľudí môže zaniesť do rovnice vyšší počet absencii u človeka s nejakým druhom postihnutia a odporučí ho neprijať. Napriek tomu sa umelá inteligencia k tej ľudskej zatiaľ ani nepribližuje, v posledných rokoch sa táto technológia neustále rozvíja. Napríklad výskumná firma DeepMind, ktorú vlastní  Google, vyvíja novú umelú inteligenciu, ktorá sa učí chápať “myšlienky” iných AI. Tento program je schopný predpovedať, čo iné AI urobia, a dokonca aj spoznať, či nemajú “falošné predstavy” o svete okolo nich. Systémy AI spoliehajú na umelé nervové siete (ANN), ktoré sa snažia simulovať spôsob, akým funguje ľudský mozog pri učení. ANN sa dá “vycvičiť”, aby rozpoznávala vzorce informácie – vrátane reči, textových údajov alebo vizuálnych informácii. A stala sa základom pre značnú časť rozvoja AI počas ostatných rokov. Ich praktické aplikácie zahŕňajú  napríklad prekladače googlu, software na rozpoznávanie tváre na facebooku či filtre na upravovanie obrázkov v snapchate.

Zdroj: cas.adam.sk

"Čo si dokáže ľudská myseľ predstaviť a čomu uveriť, to dokáže aj dosiahnuť." Napoleon Hill



Buďte prvý