Aj malý tranzistor dokáže robiť veľké veci, napríklad revolúciu v elektronike

Súčasťou skoro všetkej elektroniky boli na začiatku minulého storočia elektrónky, tie však boli veľké, náročné na spotrebu a nespoľahlivé. Vedci sa tak postupne začali obzerať po niečom novom, čo by dokázalo zosilňovať alebo spínať elektrický signál.

Voľba po predchádzajúcich skúsenostiach padla na polovodiče, ktorými sa zaoberal aj tím americkej spoločnosti Bell Telephone Laboratories v zložení John Bardeen, Walter Brattain a William Shockley. Dňa 23.12. 1947 táto trojica predviedla prvý polovodičový tranzistor (zosilňovač) na svete a rozpútala tak revolúciu v elektronike.
Polovodiče sú prvky, ktoré majú nižšiu vodivosť ako kovy a vyššiu ako izolanty a ich odpor kolíše napríklad podľa teploty alebo svetla. Bardeena, Brattaina a Shockleyho napadlo spojiť tri polovodičové vrstvy s odlišnými typmi vodivosti, a tak vznikol tranzistor, ktorý sa správal ako bežná zosilňovacia a spínacia elektrónka. Vďaka vysokej spoľahlivosti, malej spotrebe a veľkému výkonu začal rýchlo svoju staršiu “sestru” vytláčať.

Verejne bol prvý tranzistor, ktorý mal rozmery hrachu, predstavený v júni 1948 a spočiatku to nevyzeralo, že sa jedná o jeden z najvýznačnejších objavov v dejinách. Zástupcovia spoločnosti Philips, vtedajšieho najväčšieho výrobcu elektrónok vyhlasovali, že ich nový vynález nijako neohrozí.

Karta sa v prospech tranzistoru začala obracať už niekoľko rokov po jeho predvedení. Tranzistor našiel najprv uplatnenie v načúvacích prístrojoch a zakrátko aj v prvých tranzistorových prijímačoch, ktoré sa stali módnym hitom, a ďalších prístrojoch. Začala nová éra elektroniky.

Prvý exemplár skôr pripomínal náhodnú spleť niekoľkých drôtov, neskôr dostal podobu úhľadnejšieho a menšieho valčeku, z ktorého vychádza trojica drôtikov. Pôvodne hrotové tranzistory, ktoré boli  poruchové, vystriedali plošné, ktoré sa s mnohými vylepšeniami používajú dodnes. Pôvodne používané vzácne germánium vystriedal kremík, jeden z najrozšírenejších prvkov na Zemi.

V súčasnosti tranzistory slúžia nielen v rádiach, televízoroch alebo telefónoch, ale aj v družiciach alebo kardiostimulátoroch. Najväčšiu revolúciu však tranzistor spôsobil vo svete počítačov. Počas rokov sa stále zmenšoval a z pôvodného 15 milimetrového valčeku s priemerom pol centimetra sa za niekoľko rokov zmenšil do veľkosti špendlíkovej hlavičky. Miniaturizácia sa ale nezastavila a prišli moderné procesory, kde sa na nepatrnej ploche môžu tlačiť až stovky miliónov tranzistorov (prvé tranzistorové rozhlasové prijímače napríklad využívali asi iba štyri tranzistory). Podľa odhadov odborníkov na každého obyvateľa zemegule v súčasnosti pripadá asi miliarda tranzistorov. Aj pokles ceny tranzistoru v uplynulých 40 rokoch nemá konkurenciu. K elektrónkam sa vracajú až na výnimky iba milovníci kvalitnej hudobnej reprodukcie.

Slávna “tranzistorová trojka” za svoj vynález dostala v roku 1956 Nobelovu cenu za fyziku, postupne sa ale ich cesty rozišli. Brattain ostal celý život verný Bellovým laboratóriam, Bardeen sa po odchode z firmy venoval výskumu supravodivosti a v roku 1972 bol za prácu v tomto obore druhýkrát ocenený Nobelovou cenou za fyziku. Shockley si v roku 1954 založil spoločnosť Shockley Semiconductor, ktorá bola jedným z impulzov k vzniku kalifornského “kremíkového údolia” (Silicon Valley), ktoré je strediskom moderných technológií. Najväčším výrobcom polovodičov bola dlhé roky americká firma Intel. Spoluzakladateľ tejto firmy Gordon Moore, ktorý pôvodne pracoval pre Shockleyho a v zlom sa rozišli kvôli údajným diktátorským praktikám slávneho vynálezcu. V roku 2017 prvenstvo prevzal juhokórejský Samsung a na tretie miesto by sa mal dostať americký Broadcom, ktorý nedávno podal ponuku na kúpu konkurenta Qualcomm za 103 miliárd dolárov (cca 87 miliárd €).

Zdroj: cas.adam.sk

"Čo si dokáže ľudská myseľ predstaviť a čomu uveriť, to dokáže aj dosiahnuť." Napoleon Hill



Buďte prvý