707: Šťastné trojčíslie vytiahlo Boeing doslova do výšok

Americká továreň Boeing bola počas 2. svetovej vojny jedným z hlavných dodávateľov veľkých bojových lietadiel, produkovala slávne bombardéry B-17 a B-29. Firma zo Seattlu sa pokúšala uplatniť aj na civilnom trhu, a to už pred vojnou, v porovnaní s konkurenciou sa jej ale dlho príliš nedarilo.

Zlom prišiel až s nástupom novej éry, na ktorej úsvite Boeing 20.12. 1957 predstavil typ 707, svoje prvé prúdové dopravné lietadlo. “Sedemstosedmička” pritom nebola ani zďaleka prvým strojom pre prepravu cestujúcich s týmto druhom pohonu, priekopníckym modelom sa už v roku 1949 stal britský de Havilland Comet. Prúdové motory mal aj francúzsky Sud Aviation Caravelle, ktorý prvýkrát vzlietol v máji 1955, alebo v rovnakej dobre predstavený sovietsky Tupolev Tu-104, ktorý do svojej flotily zaradili aj Československé aerolínie. Boeing ale prišiel s lietadlom, ktoré bolo pokročilejšie, rýchlejšie a ekonomickejšie.

Do vývoja nového stroja sa firma, ktorá získala skúsenosti  s veľkými prúdovými lietadlami už na prelome 40. a 50. rokov vďaka bombardérom B-47 a B-52, pustila v roku 1952. Projekt, ktorý si vyžiadal počiatočnú investíciu vo výške 16 miliónov dolárov, bol pritom pomerne riskantný, vedenie Boeingu totiž v tej chvíli mohlo iba hádať, ako sa k novému lietadlu postavia potenciálni zákazníci z  aeroliniek. Tie totiž v tej dobe spokojne používali prvé veľké vrtuľové lietadlá s pretlakovými trupmi.

Prvým výsledkom práce Boeingových inžinierov sa stal prototyp, ktorý prvýkrát vzlietol v júli 1954 a ktorý niesol trochu mätúce označenie 367-80 (číslo 367 totiž výrobca použil aj v prípade modelu Stratofreighter, teda vojenského dopravného lietadla, odvodeného od vrtuľového bombardéru B-29). Prototyp prúdového dopravného stroja ale nakoniec aj tak všetci poznali pod menom Dash 80. Jeho ďalším vývojom potom vznikol ako civilný Boeing 707, tak aj vojenská verzia.

Sedmička na začiatku typového označenia nového modelu vychádzala zo systému, ktorý sa u firmy Boeing zavádzal práve začiatkom 50. rokov. Trojka a štvorka podľa neho pripadali bežným lietadlám, päťka prúdovým motorom, šestku vyhradili konštruktéri pre rakety a riadené strely, pôvodne bokom  ponechaná sedmička pripadla novej kategórii prúdových dopravných lietadiel. O mene prvého modelu ale popri inžinieroch rozhodovali  aj odborníci na marketing, a tým pripadalo logické označenie 700 celkom obyčajné. Preto dali hlavy dohromady a nakoniec sa zhodli na tom, že pre lepší zvuk bude najlepšie “šťastnú sedmičku” zopakovať aj na konci. Zrodil sa tak systém, ktorý spoločnosť Boeing používa pre pomenovanie dopravných lietadiel dodnes. Za základným označením pritom vždy nasleduje pomlčka a tri číslice, ktoré odborníkom a fanúšikom letectva na prvý pohľad povedia, o ktorú verziu daného modelu sa jedná. Prvý stroj tak niesol označenie 707-120.

Prvé „sedemstosedmičky“ ešte nezvládli non-stop lety cez Atlantik, firma ale rýchlo prišla s predĺženou verziou 707-320, ktorá dokázala z USA do Európy doletieť bez medzipristátia (jeden zo strojov sa za JFK stal prvým prúdovým Air Force One). Aj vďaka tomu bol Boeing 707 najúspešnejším z prvej generácie prúdových dopravných lietadiel, do roku 1979 sa ich (vrátane kratšej verzie, pomenovanej výnimočne 720) vyrobilo 1010. Druhého Convairu 880 sa vyrobilo 950 kusov, Douglas DC-8 vznikol v 556 exemplároch. Podobne úspešný vojenský stroj, vyvinutý z prototypu Dash 80, dostal označenie C-135 (pre dopravnú verziu) a vyrobilo sa ich viac ako osemsto. Najrozšírenejším medzi niekoľkými verziami je tankovacie lietadlo  KC-135, ktorého sa vyrobilo viac ako šesťsto a dodnes tvorí opornú chrbticu amerického programu tankovania vo vzduchu. Zato civilné Boeingy 707 sú už dnes na letiskách raritou, využíva ich pár nákladných dopravcov, u aeroliniek lietali posledný krát v Iráne v roku 2013.

Zdroj: cas.adam.sk

"Čo si dokáže ľudská myseľ predstaviť a čomu uveriť, to dokáže aj dosiahnuť." Napoleon Hill



Buďte prvý