10 populárnych spoločností, ktoré profitovali z útrap v koncentračných táboroch

Podnikanie si nájde svoj spôsob stále. V časoch, keď niekoľko miliónov ľudí trpelo kvôli hrôzostrašným dôsledkom vojny, existovali spoločnosti, ktoré rozkvitali a dokonca profitovali z nacistických koncentračných táborov.

Väčšina týchto spoločností existuje a rozkvitá dodnes. Niektoré z nich priznali svoju rolu a zaplatili multimiliónové poplatky pre rôzne fondy.

10. Bertelsmann

Bertelsmann je medzinárodná mediálna spoločnosť, ktorá bola založená v roku 1835 a vybudovala si kontakty počas režímu Adolfa Hitlera. Spoločnosť publikovala noviny a knihy, ktoré obsahovali antižidovský postoj. Súčasťou publikácie bola propaganda, ktorá sa sústredila na tínedžerov. Knihy “Vianočná kniha Hitlerovych mladíkov” a “Vzrušujúce série” boli publikované s cieľom podporiť náuky o nacizme.

Taktiež bolo známe, že Heinrich Mohn, prezident spoločnosti, dotoval prostriedky pre SS, koncentračné tábory a špeciálne sily Hitlera. Mohn osobne nevstúpil do politickej strany, bol však členom patrónov SS, ktorí symbolizovali politické spojenie s nacistami.

Neskôr sa zistilo, že spoločnosť mala nepriamy styk so židovským pracovným táborom v Lotyšsku a Litve. Spoločnosť mala blízko k Ministerstvu propagandy a vytlačila 19 miliónov kníh, vďaka čomu bola najväčším vydavateľstvom nemeckej armády. Bertelsmann neskôr vyjadrila hlboké oľutovanie svojej úlohy počas vojny.

9. Kodak

Podľa zložiek v Národnom archíve, dcérska spoločnosť Kodak obchodovala s nacistickým Nemeckom po tom, čo mu USA vyhlásilo vojnu. Kodak využíval v Nemecku nútených pracovníkov. Stuttgartská továreň Kodaku mala 80 otrokárskych pracovníkov, zatiaľ čo berlínska zase 52.

Ďalšia dcérska spoločnosť v Portugalsku podporovala nacistov iným spôsobom. Posielala zisk pobočke spoločnosti do Hague, ktorá bola okupovaná nacistami v polovici roku 1942. V tom istom roku španielska pobočka nakúpila importované veci z Nemecka a zaplatila za ne 17 000 ríšskych mariek.

Wilhelm Keppler, osobný ekonomický poradca Hitlera, bol americkou spravodajskou službou  známy ako “Kodak Man”, kvôli svojím osobným a podnikateľským kontaktom v spoločnosti. Bol to práve Keppler, ktorý poradil Kodaku odstrániť židovských zamestnancov. Vďaka podnikateľským kontaktom tržby Kodaku narástli a expandovali do vojenského hardvéru a rozbušiek.

8. Hugo Boss

Účasť Huga Bossa, vlastníka spoločnosti, bola horúcou témou dlhé roky. Existoval mýtus, že Hugo Boss osobne navrhol čierne uniformy pre SS, avšak nebolo na tom ani kúsok pravdy. Hoci Hugo Boss túto uniformu nenavrhol, jeho spoločnosť ju vyrábala.

Svoju továreň na oblečenie založil v roku 1924 a medzi jeho prvými klientmi bol Rudolf Born, ktorý požiadal Bossa o výrobu hnedých košieľ pre organizáciu “Nacionalistická socialistická strana,” ktorá bola neskôr známa ako nacisti. Prvého apríla 1931 sa Boss pridal k nacistickej strane z dvoch dôvodov. Veril, že ako exekutíva bude profitovať z kontraktov s nacistami. Taktiež veril, že Hitler je jediný človek, ktorý dokáže zachrániť Nemecko.

Od roku 1933 bol Boss známy pre vytváranie oblečenia pre SS, Hitler Youth a Brownshirts, čo bol polovojenský oddiel nacistov. Jeho podnikaniu sa darilo veľmi dobre, v roku 1940 zarobil vyše 1 milión ríšskych mariek. Ako jeho podnikanie rástlo, potreboval viac zamestnancov. V roku 1940 použil na 8 mesiacov 140 donútených pracovníkov. Toto číslo neskôr narástlo o ďaľších 40 väzňov z Nemecka.

Po vojne dostal Hugo Boss pokutu 100 000 mariek za jeho podporu nacizmu. Jeho právo voliť a viesť podnikanie mu bolo odobraté, avšak, odvolal sa a podnikanie mu vrátili. V roku 1948 zomrel. V roku 1999 spoločnosť prispela do fondu určeného pre odškodnenie nútených pracovníkov.

7. IBM

Keď sa Hitler dostal k moci, jeho konečným cieľom bolo zničiť 600 000 židov. Po tom, čo boli židia označení a identifikovaní, čelili trestu a boli odstránení. Avšak, hľadanie a identifikovanie všetkých židov bolo nemožné, pretože v tej dobe neexistovali počítače. Istá spoločnosť však vytvorila stĺpcové dierne štítky a triediaci systém. Hovoríme o IBM.

IBM Nemecko známa ako Deutsche Hollerith Maschinen Gesselschaft, vytvárala a zásobovala celú technologickú podporu pre nacistov. Technologická asistencia bola vo forme automatizácie ľudskej deštrukcie. V Nemecku bolo umiestnených niekoľko tisíc strojov a ďalších tisíc vo zvyšných častiach Európy. Koncentračné tábory využívali automatizačný systém IBM. S informáciami, ktoré obsahovali stĺpcové dierne štítky, boli židia identifikovaní.

6. Bayer

Zväz IG Farben pozostával z Agfa, BASF, Hoechst a Bayer. Iné menšie nemecké spoločnosti boli taktiež súčasťou tohto zväzu. IG Farben malo najväčšiu rolu ako najväčšia chemická spoločnosť. Od roku 1933 do 1944 bola IG Farben považovaná za najväčšieho finančného podporovateľa nacistov, kedy prispela s 81 miliónmi mariek. IG Farben so všetkými svojimi pobočkami profitovala. Zásobovali nacistov a ich spojencov s ich benzínom IG Farben.

Spoločnosť vybudovala továreň neďaleko Osvienčimu, kde pracovali nútení pracovníci. Na vybudovanie koncentračných táborov sa využili 2 milióny dolárov (1,85 miliónov eur). V týchto pracovných táboroch zomrelo približne 370 000 väzňov z dôvodu nedostatku jedla a hrozných pracovných podmienok.

5. Siemens

Siemens bol známy pre využitie nútených pracovníkov na vybudovanie plynových komôr. Zyklon B bol pôvodne insekticíd a využíval sa v plynových komorách na eliminovanie židov. Zyklon je po nemecky cyklón a považuje sa za veľmi nebezpečný plyn, ktorý zabil počas vojny množstvo ľudí. V roku 2001 sa spoločnosť snažila použiť tento termín v novej línii produktov, ktoré zahŕňali trúbu na pečenie, no neúspešne. Siemens vyjadril úprimnú ľútosť a založil fondy pre obete vojny a ich rodiny.

4. BMW

Guenther Quandt, rodina ktorého vlastní BMW, využívala nútených pracovníkov vo svojich továrňach na zbrane. Začiatkom mája 1933 sa Guenther pridal k nacistom, bolo to iba mesiac po tom, čo sa Hitler dostal k moci v Nemecku. Následne bol odmenený lukratívnymi štátnymi zákazkami. Spoločnosť vybudovala svoj biznis počas vojny. Odkúpila niekoľko židovských spoločností prostredníctvom procesu “arizácie”.

V roku 1937 získal Guenther titul Wehrwirtschaftsfuhrer, ktorý sa udeľoval lídrovi ekonomiky vyzbrojenia. Po rokoch ticha, BMW v roku 2001 priznalo, že spoločnosť využívala nútených pracovníkov. Gabriele Quandt priznal, že jeho starý otec Guenther využil 50 000 pracovníkov vo výrobe munície a batérií do ponoriek. V rámci pracovníkov sa najviac využívali ruskí a ukrajinskí zajatci.

3. Audi

Počas 2. svetovej vojny, Audi, vtedy známe pod názvom Group Auto Union, využívalo tisíce nútených pracovníkov z koncentračných táborov. Spoločnosť mala dohodu, pomocou ktorej mohla najať 3700 jednotlivcov z koncentračných táborov. Okrem väzňov zapojila do procesu ďalších 16 500 nútených pracovníkov.

Všetky tieto informácie boli získané z archívov Audi za účelom očistenia mena tejto značky. Prieskum uskutočnil Rudolf Boch, ekonomický historik na University of Chemnitz a Martin Kukowski, vedúci historického oddelenia Audi. Zistili, že za celú vojnu pracovalo pre Auto Union 62 000 pracovníkov, ktorí žili v neľudských podmienkach. Pracovníci, ktorí prácu nezvládali, boli poslaní do plynových komôr a nahradení inými. Do konca vojny ich bolo dokopy 688. Audi na verejnosti oľutovalo svoje činy a zaplatilo milióny do fondu, určenému obetiam vojny a ich rodinám.

2. Daimler-Benz

Od roku 1937, Daimler, výrobca luxusných áut značky Mercedes Benz, vyrábal motory lietadiel DB 701 a vojenské vozidlá ako nákladiak LG3000. Továreň Daimler, kde boli vyrábané letecké motory, sa nachádzala južne od Berlína. V roku 1942 už spoločnosť  vyrábala súčiastky využívané v námorníctve, letectve a armáde. To všetko viedlo k veľkému počtu pracovných miest, ktoré bolo potrebné doplniť.

Na začiatku spoločnosť najímala ženy, to však nestačilo a preto začala využívať nútených pracovníkov. Podobne, ako všade inde, aj títo ľudia žili v neľudských podmienkach. Ku koncu vojny pracovalo pre Daimler-Benz dokopy 63 610 pracovníkov.

1. Deutsche Bank

Deutsche Bank nakúpila počas vojny 4 446 kilogramov zlata z Ríšskej banky, vtedy centrálnej banky Nemecka. V tom čase malo také množstvo zlata hodnotu viac ako 5 milión dolárov (4,63 miliónov eur).

V jednom z tých nákupov sa nachádzalo “Melmer zlato”. To pochádzalo od väzňov, ktorí boli poslaní do koncentračných táborov. Ďalšou úlohou Deutsche Bank bolo poskytnutie pôžičky pre Adolfa Hitlera. Pôžička bola využitá v konštrukcii Osvienčimu. V roku 1998 Deutsche Bank AG priznala svoju morálnu zodpovednosť za obchody vykonané v “najtemnejších kapitolách histórie.”

Zdroj fotografií



Buďte prvý